• Stanoviská

        • Stanovisko školy k problematike integrácie/inklúzie a vzdelávania v špeciálnych školách a zariadeniach v SR

           

                      Na základe skúseností z ostatných rokov, ako aj z častých otázok či prezentovaných názorov a postojov rodičov,  pedagogických a odborných zamestnancov, z bežných škôl, ale aj iných odborníkov ako sú lekári, klinickí psychológovia, logopédi, zamestnanci štátnej správy, predstavitelia politických strán a pod. sme sa rozhodli prezentovať po predchádzajúcej diskusií v našej škole a jej organizačných súčastiach náš názor na predmetný problém. Názor je v súlade s filozofiou školy, jej internými dokumentmi ako aj prijatým Etickým kódexom.

                      Ak má byť starostlivosť o deti a žiakov s postihnutím či narušením v Slovenskej republike (ďalej SR) kvalitná a komplexná, špeciálne školstvo má v systéme vzdelávania nenahraditeľné miesto. Rozumným a vo väčšine vyspelých štátov Európy aj prijatým prístupom je rozvíjanie modelu integrovaného/inkluzívneho prístupu k deťom a žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami (ďalej len ŠVVP) a zároveň podpora existencie špeciálnych škôl a zariadení. V nich sa vzdelávajú deti a žiaci:

          • pre ktorých integrácia/inklúzia nie je vhodná,
          •  ktoré sa v špeciálnych školách na proces  inklúzie/integrácie špeciálnym vzdelávacím programom pripravujú,
          • ktoré vyskúšali integrované/inkluzívne vzdelávanie, nebolo pre nich prospešné, preukázalo sa, že potrebujú prostredie špeciálnych škôl.

           

          Prax preukázala, že integrované/inkluzívne vzdelávanie veľmi často nie je vhodné pre žiakov s ťažkými prejavmi porúch správania, s pridruženou psychiatrickou diagnózou, s ťažkým mentálnym postihnutím, s nízko funkčným autizmom alebo inou pervazívnou poruchou, pre žiakov s akýmkoľvek druhom zdravotného postihnutia či znevýhodnenia s nevyhovujúcim sociokultúrnym a rodinným zázemím (pre absenciu podpory a spolupráce školy s rodinou).

                      Integrované/inkluzívne aj špeciálne vzdelávanie (úmyselne nepoužívame pojem „segregované vzdelávanie“, lebo zhodne s názorom Vašeka (2011) sa nazdávame, že v podmienkach vzdelávania v SR ide len málokedy o úplne segregovanú či výhradne integrovanú výchovu) majú svoje výhody aj nevýhody.

                      Najvhodnejší postup je obvykle výsledkom tímovej práce a opiera sa o názor rodičov, poradenských pracovníkov a školy. Vnucovanie voľby či už jedným, alebo druhým smerom je neprípustné a nevhodné. V prípade nezhody u členov tímu má vždy hlavné slovo rodič, lebo voľba spôsobu vzdelávania je jeho právo a zároveň zodpovednosť. Mnohí rodičia si prajú po preukázaní ŠVVP u ich dieťaťa jeho špeciálne vzdelávanie, pretože špeciálna škola je často krát schopná ponúknuť dieťaťu a jeho rodine komplexnejšie služby (špeciálny vzdelávací program, špeciálno-pedagogickú, logopedickú, psychologickú, zdravotnícku  starostlivosť, bezpečné  prostredie, špeciálne podmienky, pomôcky). Rodina s dieťaťom so zdravotným postihnutím/znevýhodnením  je preukázateľne sociálne znevýhodnená oproti ostatným rodinám, má problémy s adaptáciou na bežný život v spoločenstve, miestnej komunite. Pokiaľ dostane včas potrebný rozsah služieb pre svoje dieťa so ŠVVP a zároveň pre členov rodiny, má rodina väčšie šance udržať dieťa v rodine, nemusí voliť ústavnú starostlivosť, dochádza k lepšej a rýchlejšej stabilizácií rodiny ako  funkčného celku.

                      Existuje celý rad výborných výsledkov a pozitívnych prípadov integrácie/inklúzie dieťaťa so ŠVVP. Pozitívny výsledok vyžaduje vysokú motiváciu a angažovanosť rodiny, úzku spoluprácu s odborníkmi z poradenských zariadení a so školou a nie v poslednom rade osobnostné predpoklady dieťaťa. Nie je potom prekvapením, že práve u integrovaných žiakov sa potom dostavia výborné výsledky v oblasti kľúčových kompetencií ako sú najmä čítanie s porozumením, komunikačné schopnosti a pod. Ide o dokonalú súhru známych faktorov a prediktorov úspešnej integrácie.

                      Na druhej strane sa však stretávame s deťmi so ŠVVP, ktoré nároky bežnej školy aj napriek relatívne „ľahkému“ zdravotnému postihnutiu nezvládnu, čo sa prejaví vo forme nechuti navštevovať školu, rôznymi neurotickými príznakmi (tiky, ohrýzanie nechtov, nechutenstvo, vegetatívne príznaky – bolesť hlavy, brucha, až nástup zajakavosti). Staršie deti trpia neschopnosťou komunikovať s rovesníkmi, príp. opačným extrémom – v snahe „zapáčiť sa, zapadnúť“ idú až „na doraz“, aj za cenu nevhodných prejavov v správaní (vykrikovanie, šaškovanie, privlastňovanie si jedného „najlepšieho“ kamaráta, prejavovanie záujmu o veku neprimerané oblasti (sexuálna oblasť, vystatovanie sa zážitkami, účasť na sociálnych sieťach – s nebezpečnými obsahmi, neznámymi partnermi a pod.) alebo nevhodné aktivity (fajčenie, alkohol, riskantné formy zábavy, inklinácia k sektám a hnutiam a pod.). Pre tieto deti je špeciálna škola vhodným riešením. Časť detí (veľmi málo početná) dokonca musí byť zbavená povinnosti dochádzať do školy a vzdeláva sa prevažne v domácom prostredí.

                      O špeciálnom školstve sa nemožno vyjadrovať len ako o segregujúcom, veď jeho hlavným cieľom je vytvárať u detí predpoklady na zaradenie a fungovanie v spoločnosti. Segregáciou naopak často skončia integrované deti, ktorým sa nedostalo adekvátnej podpory, alebo nemali dostatok predpokladov pre zvládnutie bežnej školy.

          Na záver konkrétny prípad z praxe: integrovaný žiak s poruchou učenia (teda naoko „ľahké“  zdravotné postihnutie), u ktorého sa nesprávnym prístupom rodiny a školy rozvinuli poruchy správania, musel byť zbavený povinnosti dochádzať do školy, chodí do školy dva krát do týždňa na dve vyučovacie hodiny, ktoré trávi v lepšom prípade so školským špeciálnym pedagógom, v horšom prípade s asistentkou učiteľa. So spolužiakmi sa nestretne ani na päť minút. Možno hovoriť o integrácií, alebo segregácií? Názor si urobí každý sám.

                      Naša škola a jej súčasti (C ŠPP) obhajujú oprávnenosť integrovaného/inkluzívneho aj špeciálneho vzdelávania, vyžadujú pri rozhodovaní objektívne spektrum odborných informácií, za kľúčové považujeme rozhodnutie, motiváciu a celkovú situáciu rodiny s dieťaťom so ŠVVP. Úlohou poradenstva je oboznámiť rodičov s výhodami aj nevýhodami jednotlivých typov vzdelávania s prihliadnutím na individuálne možnosti, schopnosti a osobnostné charakteristiky dieťaťa. Sme jednoznačne proti rušeniu špeciálnych škôl, sme zástancami spolupráce medzi subjektmi vzdelávania a zabezpečenia komunikácie a priestupnosti medzi obomi systémami.

          List Rodiča

           

          List rodiča - osobná skúsenosť matky

           

    • Kontakty

      • Spojená škola internátna
      • zsisplc@pobox.sk, cspplc@centrum.sk - CŠPP, lhricova.ssilc@gmail.com - PhDr. Lenka Hricová riaditeľka školy
      • +421 047/451 18 55 - riaditeľka školy 047/ 433 14 59 - vrátnica, ul. Karola Supa 0911 941 273 - CŠPP 047/ 432 52 68 - Dr. Herza 6
      • Ul. Karola Supa 48 984 03 Lučenec Dr. Herza 6 984 01 Lučenec (vysunuté pracovisko)
      • Dominik Čaba
      • dcaba.ssilc@gmail.com
  • Fotogaléria

    • Slávnostné ukončenie školského roka 2018-2019
    • Deň detí
    • Priehrada Ľadovo
    • Kuriatka a motýliky v bazéne
    • Kuriatka a motýliky v Timmy lande
    • Koncoročný výlet Fiľakovo
    • Okresná škôlkárska olympiáda
    • Športová olympiáda v MŠ
    • Váľanie mája
    • Deň matiek Dr. Herza 6
    • Výlet do Banskej Bystrice po stopách SNP
    • Deň výťazstva nad fašizmom v parku