Deň učiteľov

Milí kolegovia,

akokoľvek je to neuveriteľné, prešiel ďalší rok. Bol to rok zvláštny, ťažko mu dať jeden jediný prívlastok. Mohli by sme ho označiť slovami ťažký, náročný, vyčerpávajúci, únavný, premenlivý, neistý... Avšak na druhej strane môžeme použiť aj slová ako výnimočný, podnetný, rozvíjajúci, obohacujúci, objavný... Záleží len na nás, ako sa na uplynulé mesiace budeme pozerať. Isté je, že bol iný ako všetky roky doteraz.

Keď som sa Vám vlani prihovárala cez mail, netušila som, že o rok to bude rovnaké, a zároveň iné. Ani tento raz sa stretnutie vo veľkom nekoná. Možno o rok?

Vlani sme boli prekvapení, zaskočení, hľadali sme riešenia a verili sme, že sa rýchlo vrátime k zvyčajnému spôsobu života – toho osobného aj toho učiteľského. Po dvanástich mesiacoch vidíme, že sa to nestalo a celkom reálna možnosť je, že aj v ďalšom období ten náš život bude iný.

O dôležitosti učiteľa a školy ako takej sa vždy hovorilo, ale väčšinou sa tieto slová vnímali ako frázy. V marci roku 2020 som Vám písala o tom, že nás táto doba zrejme veľmi ovplyvní a že je pravdepodobné, že ovplyvní aj pohľad nášho okolia na našu profesiu. Myslím, že všetci vnímame to, že v priebehu uplynulého roku sa slová „učiteľ“ a „škola“ zrazu začali skutočne vnímať inak. Deti zistili, že chcú chodiť do školy, že im škola, učenie aj učitelia a spolužiaci vlastne chýbajú. Aj rodičia väčšinou zmenili svoj pohľad a často začali viac komunikovať, spolupracovať a niekedy sa aj podučili spolu s deťmi. Škola sa stala výnimočnou a niekedy až možno vzácnou. Zároveň sa však ukázalo, koľko problémov bolo skrytých pod hladinou bežného školského života. Zrazu sa vynorili a bolo treba sa s nimi pasovať. Tiež sme sa priebežne učili, čo je dôležité a čo až tak dôležité nie je. Možno sa dá povedať, že sa nám všetkým trochu iným spôsobom usporiadali hodnoty a možno sme v sebe objavili netušenú silu a potenciál.

Rada by som Vám dnes vyjadrila svoje veľké uznanie za to, ako ste to zvládali. Zosúladiť prácu, často formou home office, so životom rodiny vyžadovalo aj vyžaduje veľa energie aj síl. Doslova za pochodu sa učiť pracovať novým spôsobom, s využitím technických prostriedkov a neznámych programov, zistiť, ako učiť v online priestore, riešiť celkom nové situácie, prispôsobovať sa neočakávaným zmenám – to veru nebolo a nie je jednoduché. Ďakujem Vám, že napriek neistote, obavám a istej miere únavy napĺňate význam slova „učiteľ“ - či v triede (kde sme teraz všetci s deťmi tak radi), či vo virtuálnom priestore. Dnešné deti veľmi potrebujú učiteľov, ktorí to nevzdajú, ktorí hľadajú riešenia a možnosti ako to dať a ktorí spoločne s nimi chcú zmeniť veci k lepšiemu. Pretože, ako povedal Forest Witcraft, „O sto rokov bude jedno, v akom aute som jazdil, v akom dome som žil, koľko peňazí som mal v banke, ale svet môže byť lepším miestom, pretože som urobil rozdiel v živote dieťaťa. “ A toto je poslaním učiteľa.

Pri svojej práci sa opierame o podporu ďalších našich kolegov – nepedagogických zamestnancov. Bez nich by sme to v čase prevádzky školy nezvládali. Oni sú tí, ktorí nám poskytujú podporu a pomáhajú vytvárať prostredie, v ktorom sa všetci cítime bezpečne, a vieme, že všetko bude tak, ako treba. Aj pre nich je to situácia náročná a zmenená. Deň učiteľov je preto aj ich dňom, pretože našu školu tvoríme každý deň všetci spolu.

Moje „ďakujem“ preto patrí Vám všetkým, ktorí sa skrývate pod názvom Spojená škola internátna. Pre Vás všetkých je aj moje nasledujúce želanie. Želám Vám, aby studňa Vašej energie bola nevyčerpateľná a zdravie aby ostávalo pevné. V srdciach, aby prevládala viera a nádej a vo Vašich mysliach optimizmus a vedomie, že aj táto ťažká doba napriek všetkému priniesla aj niečo dobré. Tým dobrým je poznanie, že sme silní a dokážeme veľa, aj keď to nie je zrovna jednoduché. A k tomu navyše sa dokážeme aj usmievať!

Buďme zdraví a verme, že dni, kedy bude lepšie, sú „za dverami“.

 

V Lučenci, 26. marca 2021

 

                                               Lenka Hricová